after Just Because

18. ledna 2018 v 21:33 | Bonito
Je to vymyslený fanfiction, ktorý nadväzuje na koniec anime Just Because.


Natsume story
Vykročili sme smerom k sebe, zastavili sme a pozreli sa na seba, pár sekúnd sme na seba pozerali a zasmiali sme sa. "Tie Sakury sú naozaj pekné" odbočil Izumi. "To si celý ty" zasmiala som sa. Izumi sa tiež po pár sekundách pridal keď mu došlo, že to asi nebolo príliš vhodné. "Prepáč" povedal vyčítajúc si. "Bola ta reakcia hodná teba, netreba si to vyčítať" prstom som si utrela slzu, ktorá mi vyhŕhla od smiechu. "Nie si hladná?" chcel zachrániť situáciu tým, že ma pozve niečo zajesť. Chytila som sa za brucho od kŕču. "Natsume!" začervenal sa Izumi. Upokojila som sa a odpovedala "Áno poďme".

Dali sme si Dango a sadli si na lavičku, obaja sme zjedli po jeden kúsok. "Čo si myslela tým, že tá reakcia bola hodná mňa?" zamyslel sa Izumi. "Vždy si bol taký... ale to sa mi na tebe páči" dodala som. Izumi jemne zčervenal "Aký taký?". "Taký Izumiovský" uškrnula som sa. "A to má byť dobré?" povzdychol si. "Pre mňa áno aj keď možno niekto iný by si to vyložil inak" chcela som si dať ďalšie dango ale vyšmyklo sa mi a spadlo. "A taká si ty" poznamenal. "Izumi!" pokrčila som obočie. Izumi sa zasmial. "Daj si jedno moje aj tak nie som hladný" jeho palička s dangom sa náhle objavila predo mnou. "Nebude ti to vadiť?" opýtala som sa ho. "Je to naozaj v poriadku" usmial sa. Dala som si kúsok a poďakovala. Izumi bol vždy milý aj keď niekedy šetril slovami, bol to je ho spôsob ako sa vyjadriť. Jeho smiech ma vedel vždy rozveseliť a priviesť na iné myšlienky a naopak jeho ticho ma vedelo upokojiť. Niekedy sa možno zdal neprívetivý ale bol to potom práve on koho to potom trápilo.

Kráčali sme k monorailu, cítila som mierne napätie ale zároveň radosť. Opatrne som chytila Izumiho za ruku a usmiala sa, opätoval to. Napätie náhle zmizlo a mala som pocit motýlikov. Nastúpili sme do prázdneho monorailu a sadli si k sebe. Bolo to úplne iné ako vtedy keď sme sedeli vedľa seba a zároveň tak od seba ďaleko, oddeľovala nás len chladná medzera a nezáujem, dnes to bolo inak, medzera sa vyplnila ako aj naše dlane. Naše srdcia sa priblížili ako aj naše pery.
https://wallpapers.wallhaven.cc/wallpapers/full/wallhaven-576864.png

Souma story
Zo všetkého najradšej som mal víkendy s Morikawou, ehm, vlastne naše stretnutia, ktoré som napokon mohol uskutočniť raz za mesiac. Morikawa mala pravdu, každý víkend za ňou by moje vrecko veľmi nezvládlo ale čo to dalo chcel som ju vidieť. Volali sme si, písali, posielali fotky aj keď takouto formou bol som rád, že som bol s ňou. Pomaly sme si zvykali na nové prostredie, ľudí, situácie, život. Dúfal som, že ďalšiu kapitolu môžeme otvoriť spolu už nie raz za mesiac ale každý deň, prial som si to a verím, že aj ona ale mali sme pred sebou predkapitolu, ktorou sme si museli prejsť. Dnes bol deň kedy sme sa mali stretnúť. Cesty tam boli nekonečne dlhé a cesty naspäť boli zase prirýchle, vstrebával som nové zážitky. Cestu vlakom som si skracoval písaním s ňou, prezeraním našich fotiek a rozmýšľal som kde ju vziať, predsa len mať celé naše stretnutie na vlakovej stanici by nebolo veľmi dobré, chcel som stále spestriť náš program a vidieť Morikawu šťastnú. Vlak dorazil do cieľa, dvere sa otvorili a nástupišti čakala ona, bol to jeden z tých najlepších pocitov, vedieť, že mám niekoho kto na mňa čaká, osoba, ktorú milujem. Chytil som ju za ruku a išli do ulíc, naobedovali sme sa. Pomaly sa blížila noc a pozval som ju na nočnú prechádzku na miestny festival. Videl som, že ju trochu utrápená, že má toho v novej škole asi dosť a chcel som jej spríjemniť chvíle. Postupne som cítil ako sa Morikawa začína zabávať, bol som rád. Blížil sa ohňostroj, ďalšia naša spoločná spomienka, ktorú sme spečatili bozkom.

Komiya story
Stále som bola zaplavená zmiešanými pocitmi. Smútok z odmietnutia prekrývala radosť z vyhratia súťaže a tým pádom záchrany nášho klubu. Bola som ako na húpačke. Nechcela som cítiť smútok ale prvýkrát som sa zamilovala a myslela som to vážne. Nehnevala som sa, bola som rada, že mi pomohol, bola to moja chyba. Snažila som sa pozerať pred seba dostať sa na vysokú s kamarátmi. Ale tá cena mi ho stále pripomínala, nepočula som o ňom už nič ako by tu ani nebol, občasné správy, ktoré už boli akoby na silu, nevidela som ho ale city zostali a neutíchali. Ostali oči pre plač. Jedine pri fotografovaní som dokázala nemyslieť a ponoriť sa do fotografie. Moje hobby mi dokázalo pomôcť prekonať prekážky, chcela som sa tým živiť, to bol môj sen. Príbehy z fotografií prekrývali ten môj, bolo to akoby som si nimi chcela poskladať svoj vlastný príbeh,vždy keď mi vyšla slza, zobrala som fotoaparát a začala nový príbeh.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Keiji Keiji | Web | 18. ledna 2018 v 23:32 | Reagovat

Upřímně, Just Because jsem našla, ale někde za polovinou už jsem se nedokázala dál dívat.
Natsume s Izumim jsem neměla ráda ani jednoho, byly to přesně postavy proti mé srsti a jestli jsem to kvůli někomu sledovala, tak pro to, jak to dopadne se Soumou a jeho horoucí láskou. Každopádně ani to mě neudrželo natolik napjatou, abych to dodívala. Bylo to takové... moc vláčné, nevím.
Ale tvoje FFka se mi líbi a bylo docela osvěžující si to pokračování takto přečíst! :)
Komiyu jsem měla ráda, byla to zajímavá postava a závěr zde sepsaný, rozhodně sedí, jak by měl být. :)

2 Bonito Bonito | Web | 18. ledna 2018 v 23:47 | Reagovat

[1]: Vdaka ti za ohlas, úprimne nečakala som, že niekto kto aj videl toto anime, navštívi tento blog a prečíta to bude tak rýchlo.
Aj ja som to presne brala také vláčne a moc ma to nebavilo ale koniec bol dost otvoreny a cele to bolo take "poviedkovské" anime moc sa tam toho nestalo dokopy bolo to až príliš slice of life a vela vnutornych monologov bolo nevypovedanych. Tak som dostala napad to napisat kedze to bolo take čerstve ale ani mne to moc nerezlo :D

3 Keiji Keiji | Web | 19. ledna 2018 v 8:21 | Reagovat

[2]: Většinou si vyhlídnu 3-4 anime z každé sezóny a sleduju to týdně, ale poslední dobou to byla upřímně docela bída, že jsem skončila u i něčeho jako je Just Because. :D Teda, ne, zas tak špatné to nebylo, jen prostě... strašně nezáživné a nudila jsem se u toho tak, že jsem to nakonec musela dropnout.
A docela se divím, žes byla schopna něco napsat na anime, které tě tolik nebavilo. :D Já většinou když chci psát, potřebuju v sobě mít ten plamen... alespoň k těm postavám. :)

4 Bonito Bonito | Web | 19. ledna 2018 v 13:14 | Reagovat

[3]: ja som pozerala 13 anime minulu sezonu xD  ale tiež sa snažim vyhliadnut nejake a potom to tak dopadne nejako :D :D
Ako tak, že nezáživné ako píšeš ale prišlo mi to strašne otvorené a napadalo ma ako by to mohlo skončiť čo tomu kus chybalo

5 Sayami Sayami | E-mail | Web | 22. ledna 2018 v 13:31 | Reagovat

Po pravde, keby som videla to anime, tak by som viac porozumela tvojmu príbehu a viac by som sa vedela do toho vcítiť a užiť si ten príbeh. V podstate nie je vždy problém, keď človek dané anime nevidel, ale problém nastáva, keď poviedka/príbeh/fanfiction nadväzuje priamo na tej dej z anime, čo znamená, že niektorým veciam nemusím porozumieť tak, ako by si ty chcela.
Ale vyjadrím sa k tvojmu písaniu, ide ti to vážne dobre, ale poradila by som ti len jednu maličkosť a to tú, že priamu reč dať zakaždým do nového riadka, ak rozpráva zakaždým iná osoba, aby v tom bol poriadok a ľahšie sa to čítalo a čitateľ sa v tom nestratil. Je to len taká rada. :)

6 Bonito Bonito | Web | 22. ledna 2018 v 14:54 | Reagovat

[5]:Ano nadväzuje to priamo na koniec čiže asi by bolo najlepšie to vidiet inač to je take vytrhnute z kontextu .... Vďakaa :)

7 Fgtrdfre#cdsdws Fgtrdfre#cdsdws | E-mail | 2. února 2018 v 1:30 | Reagovat

@
@
**Pictures, images and Video**

**Girls boys 12-18 years**

**** Download here: Link: https://lc.cx/M3m9

**** Download here: Link: https://301.li/8xz6b

w
w
w--

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama